Die schöne Glenn-Millerin

Diplomová práca – umelecká časť.
Pri komponovani tejto skladby som bol inšpirovaný dielom Christiana Wolffa a jeho teóriou využívania chyby pri interpretácii, prekomponovanými skladbami Luciana Beria, Cageovým „výskumom“ náhody či Zornovými skladbami-portrétami. A keďže v tomto roku oslavujeme päťdesiate výročie skončenia ll. svetovej vojny, v ktorej zahynul aj král swingu Glenn Miller, z pôvodnej, nezáväznej slovnej hračky sa stal kompozičný zámer. V konečnej fáze písania sa pridal | Ťing, čínska kniha premien, čim vstúpila náhoda aj do organizácie celkovej štruktúry skladby.

Aj keď názov odkazuje najviac na Glenna Millera, nejde v skladbe o swing, tak ako nejde o romantickú pieseň Franza Schuberta. Oba žánre môžeme chápat' ako súdobú populárnu hudbu, ktorá sa spolu s hudobnými prvkami dnešnej populárnej hudby (new age, punk, reagge, techno či filmová hudba) stala základným stavebným materiálom novej kompozície.

Die schöne Glenn-Millerin je „neokubistický“, otvorený portrét Krásnej mlynárky, ničím neohraničený. Čas, trvanie, poradie častí – nič nie je stabilne dané. „V živom organizme i v oblasti tvorivej aktivity je celok vždy viac ako časti, ktoré ho tvoria.Poznaníe časti pomáha pochopit' celok len vtedy, keď si uvedomíme ich vzájomnú organickú príbuznosť. Vzťahy medzi časťami sú také dôležité, že nemožno najskôr skúmat' či analyzovať jednu čast' samu osebe a potom pristúpiť k spájaniu jednej s druhou; musíme sa na ne pozerať vždy súčasne.“ (Govinda)

Marek Piaček, 7. júna 1995